Minulosť, prítomnosť, budúcnosť

20. února 2010 v 15:49 | Tinka |  Moje myšlienky
Vždy som premýšľala nad silou priateľstva a sľubov, ktorá sme uzatvárali. Sľubov, ktoré sa zdali neporušiteľné a predsa porušiteľné. Sľubov, ktoré sa zdali také jednoduché a predsa strašne zložité. Sľubov, ktoré znamenali oveľa viac ako sme priznali nie len okoliu ale aj sebe samému. Vždy som si povedala, že keď nájdem skutočnú najlepšiu priateľku, nikdy sa neodcudzíme aj keď sa neuvidíme často. Nikdy si nebudeme klamať, nech by sa už jednalo o čokoľvek. Nikdy neuprednostníme nejakého chalana pred našim priateľstvom. Vtedy mi tho pripadalo dokonalé, celé a neporušiteľné no teraz... Teraz mi to pripadá detinské, že sme si tho thak sľubovali. Verila som thomu stále, až kým sme sa prvý krát nepohádali. Možno sa pýtate prečo sme sa to vlastne pohádali ale odpoveď je Vám jasná aj thak. Bolo to kvôli chalanovi. Síce to bolo len malé ale predsa tho bolo veľké. Vtedy nastal bod zlomu. Zlomu, ktorý som prežívala možno viac ako by som mala. Pre niekoho by tho nebolo nič, veď čo, klamala mi do očí kvôli chalanovi, ktorý jej bol totálne ľahostajný. Čo je na thom thaké strašné? Strašné bolo tho, že dovtedy sme si nikdy neklamali a ani sme si nič nezatajovali. Všetko, absolútne všetko, sme si vraveli. A vtedy prišlo tho a odvtedy sa vždy našlo niečo, na čom sme sa pochytili. Či tho bolo jemné alebo tvrdšie cítila som, že tho našim priateľstvom otriasa viac ako by malo. Ale nevenovala som tomu pozornosť. vždy som si povedal: "Pre boha, veď sa poznáme večnosť prečo by sme sa mali kvôli niečo takému banálnemu ako je jeden večer prestať rozprávať?!" A potom prišli prázdniny a za celé prázdniny sme sa videli asi thak raz. Vždy si bola inde len nie doma a nakoniec, deň pred začiatkom skolského roka, si sa u mňa zastavila a ja som mala pocit, akoby tho bolo všetko thak ako predtým. Kedy som vedela, ako som sa strašne mýlila! No začal školský rok a všetko mi pripadalo v poriadku - tvoje víkendy trávené inde ako doma, tvoje prestupenie a vrátenie sa naspäť k nám - brala som tho a nikdy som ťa zatho neodcudzovala a ani som ťa silou mocou nežiadala aby si bola doma. Chcela som ísť vonku, no nenaliehala som na teba, pretože som vedela, čo sa deje. Akceptovala som to so všetkým, čo k thomu prišlo. Našla si si priateľov a bola si šťastná. Nežiarlila som natho. Práve naopak. Želala a želám ti tho. Nechcem aby si sa trápila, nechcem aby si bola nešťastná no thy si myslíš, že žiarlim na teba. A načo presne by som mala žiarliť? Že sa tam zabávaš? Že si šťastná? Chcela som napísať niečo v zmysle: "Veď ma poznáš a dobre vieš, že thaká niesom." (povedala by som to a hneď nato by som sa trpko usmiala nad celou tou myšlienkou) Ale ako tho môžem napísať, keď to už nie je pravda; keď ma už, ako si sama povedala, ani thy nespoznávaš? Thakže radšej napíšem niečo ako: "Ďakujem za dôveru, ktorú sme kedysi mali a bola nezničiteľná, ale teraz zmizla thak rýchlo ako sa len dalo." Nechcem a nemôžem sa nad thým pozastavovať. Aký to ma efekt, keď thy sa už ani nesnažíš (alebo aspoň nevidno aby si sa snažila) zmenšiť thu priepasť medzi nami. Nesnažíš sa zachrániť naše 11 ročné priateľstvo. Ja sa snažím ale očividne to nemá zmysel. Veď prečo aj? Našla si si úžasné priateľky, s ktorými si očividne šťastná a na men ti už thak nezáleží. Kedysi tho bolo iné. Kedysi sme boli deti. Kedysi sme sa spolu zabávali. Kedysi sme sa rozprávali v kuse. Kedysi sme jedna pri druhej stáli a podporovali sa. Kedysi.. Kedysi to bolo iné. Jednoduchšie. No teraz je to tak ako to je a ja jediná, sa musím cez tho preniesť, pretože thy tho nepotrebuješ. No nebudem sa ľutovať. Nebudem plakať keď nad našim priateľstvom budem premýšľať. Nebudem plakať kvôli tebe po večeroch. Nebudem sa ľutovať, pretože mám svoju Iwku a svoju Tamarku o ktorých viem, že pri mne naozaj stoja vždy! Nebudem plakať, pretože kvôli tebe som sa už naplakala dosť - či už si si tho zaslúžila alebo nie. Musím sa cez tho preniesť a tváriť sa, že som v poriadku. Budem sa thak tváriť aj keď viem, že všetko čo som si sľúbila tho aj poruším, pretože viem, že aj napriek tomu, čo sa deje budem kvôli tebe ešte plakať. No môj život ide ďalej thak ako aj tvoj a nemôžem sa zapodievať minulosťou, ktorá navždy minulosťou aj ostane. Nemôžem stále pozerať natho, čo cítim ale natho čo sa deje. Niekto sa zamýšľa nad budúcnosťou a premýšľa ako by asi uživil rodinu a ľutuje, že nemá peniaze ani na chlieb a ja sa zamýšľam a neviem, čo chcem v thej budúcnosti vidieť. Možno tho, aby sa všetko vrátili do starých koľají no viem, že sa tho nedá a preto nie len thy, ale aj ja musím ísť ďalej. Žiť si svoj život, thak ako si žiješ thy svoj život. Nebudem a nechcem ťa súdiť, tho sa stane samo, thakže ti želám len všetko naj... No najviac ti asi želám naozaj pevné prieteľstvá (síce to naše sa každou hádkou, každým tvrdším momentom rozpadáva)...
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Iwkaa Iwkaa | 20. února 2010 v 16:04 | Reagovat

noooo...nemam slov...asi tolko... :-(

2 Tinushka Vaša adminka Tinushka Vaša adminka | Web | 20. února 2010 v 16:06 | Reagovat

[1]: ďakujem moja thy človeka naozaj nesklameš ;-)

3 Iwkaa Iwkaa | 20. února 2010 v 16:08 | Reagovat

nooo tak to nesom si ista...ale vazne po tom co som teraz pecitala som onemela...uplny brutal...fest pekne si to napisala...
a prave preto chcem aby si pisala taketo vecicky...pretoze viem o com to je...co uz...

4 Vaša adminka Tinka Vaša adminka Tinka | Web | 20. února 2010 v 16:30 | Reagovat

[3]: thým prvým komentárom, si ma naozaj odzrbojila... nečakala som, že tho bude až thaké že nebudeš mať slová ale stalo sa a som rada, že sa ti tho páči... snažila som ale nie nesnažila proste tho išlo samo ani neviem ako som napísala niečo thaké súvisle a pritom mám v hlave strašný zmätok... čudujem sa sama sebe...
budem písať thaké vecičky hlavne kvôli tebe, pretože thy si ma do toho dokopala... vždy si do mňa hučala aby som niečo napísala a thak vlastne vznikol aj tento nápad - založiť si nový blog... blog s čisto takýmito vecičkami... ďakujem moja

5 Iwkaa Iwkaa | 20. února 2010 v 22:22 | Reagovat

nooooo tak to skor ja dakujem...:D..aspon mam co citat ked je nuda...:D

6 Vaša adminka Tinka Vaša adminka Tinka | Web | 22. února 2010 v 12:38 | Reagovat

[5]: joj moja thy vôbec nemáš začo ďakovať:-) no budem sa snažiť ti thu vždy niečo pridať aby sa mi nenudila:D

7 Iwkaa Iwkaa | 22. února 2010 v 21:42 | Reagovat

nooooo tak predsa som sekla s tou knihou...a asi idem teraz na Burlive vysiny...:D...

8 Vaša adminka Tinka Vaša adminka Tinka | Web | 23. února 2010 v 17:29 | Reagovat

[7]: juj moja thak prečítaj a potom sa natho vrhnem ja:D už sa neviem dočkať, kedy si tho prečítam;-)

9 Iwkaa Iwkaa | 26. února 2010 v 16:50 | Reagovat

noooo tak ale som sa rozhodla ze predsa precitam aj tu nezazivnu...:D...pretoze uz ozila...:D

10 Vaša adminka Tinka Vaša adminka Tinka | Web | 28. února 2010 v 16:19 | Reagovat

[9]: no thak o thom mi povieš moja:D som zvedavá ako tho vlastne ožila:-P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama