Únor 2010

Sklamanie...

28. února 2010 v 16:57 | Tinka |  Moje myšlienky
Sklamanie... thaké jednoduché ale predsa nepochopené slovíčko. Čo je to vlastne sklamanie? Čo chápeme mi pod tým slovíčkom? Mohla by som sa pýtať ďalej no to je asi zbytočné. Prečo? Pretože každý, kto veril v jednu osôbku a nakoniec sa dozvedel, že ta osoba je totálne iná ako sa mu predstavila, ako sa pri ňom správala, ako rozprávala - to všetko sa blíži len k tomuto slovíčku. Sklamanie. Zdôverili ste sa jej a ona Vás oklamala. Žiadali ste, aby nepovedala nikomu Vaše tajomstvo a predsa to urobila. Verili ste že bude s Vami stále, v dobrých ale aj zlých chvíľach, no ona sa Vám obrátila chrbtom a vysmievala sa Vám do tváre. Dúfali ste, že budete spolu stále, no ona sa zmenila. To, čo som vymenovala stačí, aby niekto chápal slovo sklamanie. No niektorý, ktorý to slovo nepoznajú, a dúfam, že ani tak skoro nespoznajú, ho používaj bez toho, aby skutočne poznali to, čo sa pod tým obyčajným slovíčkom skrýva. Povie: "Ja som z teba taká sklamaná." a pritom ani nevie, aké pocity sa pod tým skrývajú. Myslí si, že tho sú tie momentálne pocity napr. hnevu, žiarlivosti alebo niečo také. No mýli sa. Nie je to o hneve alebo žiarlivosti, aj keď niekedy tieto city sú podnety k tomu ostatnému, je to skôr a pocite, ktorý cítite, keď sa na tú osobu pozriete a pomyslíte si: "Prečo sa toto všetko stalo? Prečo si mi to urobila?! A ja som ti verila...". No nie vždy to thak aj je. Sú rôzne podnety, rôzne myšlienky, rôzne činnosti no ten konečný pocit, ktorý vo Vás prevláda je ten pocit sklamania. Sklamania, ktoré ste v živote od tej osoby nečakli. Sklamania, ktoré Vás ničí hlavne kvôli osobe, ktorá to všetko zapríčinila. Zostane to tak u Vás dlho zakorenené a keď si prejdete v myšlienkach všetko, čo sa stalo a pomyslíte si: "Toto som mala zrobiť inak." "Toto som nemala povedať." Vtedy si uvedomíte "chyby" ktoré ste v danej chvíli zrobili no v ten okamih sa Vám tho zdalo správne. Správnejšie ako by malo a nakoniec sa z toho všetkého začnete obviňovať aj keď sami zatho vôbec nemôžete. Nahovárate si, že Vy ste museli niečo spraviť, niečo prečo ona reagovala thak ako reagovala. Ale prečo je to vlastne takto? Prečo sa miešajú pocity viny a pocity sklamania dokopy? Pretože si želáte, aby sa to všetko vrátilo. Aby to bolo tak ako doteraz. Bez problémov. Bez hádok. Bez všetkého zlého. Bez pocitu sklamania. Chcete jej zase veriť a preto potláčate to, čo je očividné: Chyba, za ktorú je zodpovedná ona! No aj napriek tomu, že to tak je a že pociťujete sklamanie, že k Vám nepríde a neospravedlní sa Vám a kvôli tomu, čo spravila, aj tak vy pôjdete za ňou. Pretože sa Vám zdá, že ona sa o tho nesnaží. Pretože v hĺbke duše viete, že je strašne hrdá alebo pyšná alebo je proste taká, aká je a preto sa obetujete Vy a Vy pôjdete za ňou. Nastavíte jej opäť líce, aj keď ste si sľubovali, že nepôjdete za ňou potom všetkom, čo spravila. Nastavíte líce a budete čakať na ďalšie sklamanie, ktoré na seba dlho nedá čakať. Ďalšie sklamanie. Ďalšiu bolesť. Ďalšie slzy...

25 For Haiti

25. února 2010 v 13:21 | Tinka |  Videjka
25 For Haiti - We Are The World (My sme svet)
stiahnuť si ju môžete thu

Minulosť, prítomnosť, budúcnosť

20. února 2010 v 15:49 | Tinka |  Moje myšlienky
Vždy som premýšľala nad silou priateľstva a sľubov, ktorá sme uzatvárali. Sľubov, ktoré sa zdali neporušiteľné a predsa porušiteľné. Sľubov, ktoré sa zdali také jednoduché a predsa strašne zložité. Sľubov, ktoré znamenali oveľa viac ako sme priznali nie len okoliu ale aj sebe samému. Vždy som si povedala, že keď nájdem skutočnú najlepšiu priateľku, nikdy sa neodcudzíme aj keď sa neuvidíme často. Nikdy si nebudeme klamať, nech by sa už jednalo o čokoľvek. Nikdy neuprednostníme nejakého chalana pred našim priateľstvom. Vtedy mi tho pripadalo dokonalé, celé a neporušiteľné no teraz... Teraz mi to pripadá detinské, že sme si tho thak sľubovali. Verila som thomu stále, až kým sme sa prvý krát nepohádali. Možno sa pýtate prečo sme sa to vlastne pohádali ale odpoveď je Vám jasná aj thak. Bolo to kvôli chalanovi. Síce to bolo len malé ale predsa tho bolo veľké. Vtedy nastal bod zlomu. Zlomu, ktorý som prežívala možno viac ako by som mala. Pre niekoho by tho nebolo nič, veď čo, klamala mi do očí kvôli chalanovi, ktorý jej bol totálne ľahostajný. Čo je na thom thaké strašné? Strašné bolo tho, že dovtedy sme si nikdy neklamali a ani sme si nič nezatajovali. Všetko, absolútne všetko, sme si vraveli. A vtedy prišlo tho a odvtedy sa vždy našlo niečo, na čom sme sa pochytili. Či tho bolo jemné alebo tvrdšie cítila som, že tho našim priateľstvom otriasa viac ako by malo. Ale nevenovala som tomu pozornosť. vždy som si povedal: "Pre boha, veď sa poznáme večnosť prečo by sme sa mali kvôli niečo takému banálnemu ako je jeden večer prestať rozprávať?!" A potom prišli prázdniny a za celé prázdniny sme sa videli asi thak raz. Vždy si bola inde len nie doma a nakoniec, deň pred začiatkom skolského roka, si sa u mňa zastavila a ja som mala pocit, akoby tho bolo všetko thak ako predtým. Kedy som vedela, ako som sa strašne mýlila! No začal školský rok a všetko mi pripadalo v poriadku - tvoje víkendy trávené inde ako doma, tvoje prestupenie a vrátenie sa naspäť k nám - brala som tho a nikdy som ťa zatho neodcudzovala a ani som ťa silou mocou nežiadala aby si bola doma. Chcela som ísť vonku, no nenaliehala som na teba, pretože som vedela, čo sa deje. Akceptovala som to so všetkým, čo k thomu prišlo. Našla si si priateľov a bola si šťastná. Nežiarlila som natho. Práve naopak. Želala a želám ti tho. Nechcem aby si sa trápila, nechcem aby si bola nešťastná no thy si myslíš, že žiarlim na teba. A načo presne by som mala žiarliť? Že sa tam zabávaš? Že si šťastná? Chcela som napísať niečo v zmysle: "Veď ma poznáš a dobre vieš, že thaká niesom." (povedala by som to a hneď nato by som sa trpko usmiala nad celou tou myšlienkou) Ale ako tho môžem napísať, keď to už nie je pravda; keď ma už, ako si sama povedala, ani thy nespoznávaš? Thakže radšej napíšem niečo ako: "Ďakujem za dôveru, ktorú sme kedysi mali a bola nezničiteľná, ale teraz zmizla thak rýchlo ako sa len dalo." Nechcem a nemôžem sa nad thým pozastavovať. Aký to ma efekt, keď thy sa už ani nesnažíš (alebo aspoň nevidno aby si sa snažila) zmenšiť thu priepasť medzi nami. Nesnažíš sa zachrániť naše 11 ročné priateľstvo. Ja sa snažím ale očividne to nemá zmysel. Veď prečo aj? Našla si si úžasné priateľky, s ktorými si očividne šťastná a na men ti už thak nezáleží. Kedysi tho bolo iné. Kedysi sme boli deti. Kedysi sme sa spolu zabávali. Kedysi sme sa rozprávali v kuse. Kedysi sme jedna pri druhej stáli a podporovali sa. Kedysi.. Kedysi to bolo iné. Jednoduchšie. No teraz je to tak ako to je a ja jediná, sa musím cez tho preniesť, pretože thy tho nepotrebuješ. No nebudem sa ľutovať. Nebudem plakať keď nad našim priateľstvom budem premýšľať. Nebudem plakať kvôli tebe po večeroch. Nebudem sa ľutovať, pretože mám svoju Iwku a svoju Tamarku o ktorých viem, že pri mne naozaj stoja vždy! Nebudem plakať, pretože kvôli tebe som sa už naplakala dosť - či už si si tho zaslúžila alebo nie. Musím sa cez tho preniesť a tváriť sa, že som v poriadku. Budem sa thak tváriť aj keď viem, že všetko čo som si sľúbila tho aj poruším, pretože viem, že aj napriek tomu, čo sa deje budem kvôli tebe ešte plakať. No môj život ide ďalej thak ako aj tvoj a nemôžem sa zapodievať minulosťou, ktorá navždy minulosťou aj ostane. Nemôžem stále pozerať natho, čo cítim ale natho čo sa deje. Niekto sa zamýšľa nad budúcnosťou a premýšľa ako by asi uživil rodinu a ľutuje, že nemá peniaze ani na chlieb a ja sa zamýšľam a neviem, čo chcem v thej budúcnosti vidieť. Možno tho, aby sa všetko vrátili do starých koľají no viem, že sa tho nedá a preto nie len thy, ale aj ja musím ísť ďalej. Žiť si svoj život, thak ako si žiješ thy svoj život. Nebudem a nechcem ťa súdiť, tho sa stane samo, thakže ti želám len všetko naj... No najviac ti asi želám naozaj pevné prieteľstvá (síce to naše sa každou hádkou, každým tvrdším momentom rozpadáva)...

Pearl Harbor

19. února 2010 v 23:00 | Tinka |  Videjka
Faith Hill - There You'll Be (Budeš so mnou)
stiahnuť si ju môžete thu

Niečo o mne...

17. února 2010 v 23:13 | Tinka |  Moje reči
Thakže na začiatok by som Vám asi mala povedať niečo o mne...
Ako by som začala... Som obyčajná baba, ktorá si o sebe nemyslí, že je niečo viac ako ostatný. Urobila som chyby thak ako každý a veľmi ma tho mrzí ale každý sme iný a každý raz zakopne. Avšak postaví sa, opráši a ide ďalej. Niesom dokonalá a nikdy ani nebudem, ale môžem sa o tho aspoň pokúsiť aj keď si myslím, že pohorím. Som obyčajná holka, ktorej záleží skôr na priateľoch a rodine ako na make-upe a rôznych módnych výstrelkoch... Možno nemám veľa priateľov lenže thí priatelia, ktorých mám mi stoja za všetko a sú pre mňa naozaj veľmi dôležitý... Poznajú ma s mojimi nedostatkami... Stoja pri mne v dobrých ale aj zlých chvíľach a ja stojím pri nich ak tho potrebujú oni a tho je podľa mňa naozaj priateľstvo...Žiadne klamstvá, žiadna faloš, žiadna pretvárka, žiadne tajomstvá... Byť spolu bez toho všetkého tho je zázrak... A ja som then zázrak, aj keď nie dokonalý, našla a stále ho žijem... Mám s kým a tho je hlavné... Nadovšetko milujem svoju rodinku, ktorá je pre mňa v živote najdôležitejšia... Moja rodina a Moji priatelia - tho je pre mňa v živote dôležité. Bez toho, by som si ani nevedela predstaviť život...
Niektorý ma poznajú tiež z môjho, doteraz jediného, blogu, ktorý si môžete pozrieť thu... Môj prvý blog, je zameraný na The Twilight ságu a taktiež The Vampire Diaries - čiže je tho blog viac - menej o upíroch a vlkolakoch... Stále na ňom síce pracujem no tento blog, som si založila hlavne kvôli môjmu vykecávaniu thakže sa dá povedať, že tho je thaký môj internetový denník... Na tomto blogu, budú hlavne moje reči, ktoré niekedy mám (thí, čo videli resp. poznajú môj 1.blog vedia o čom vravím) moje dni a hlavne moje pocity - či už tho budú pocity sklamania a trpknosti alebo radosti a šťastia... Dúfam, že sa Vám tho thu bude páčiť...

P. S. Iwkaa, keď sa thu pozrieš, thak chcem aby si vedela, že hlavne vďaka tebe som si založila tento blog, pretože thy si mi vždy vravela, aby som niečo napísala na blog a napadlo mi, že by bolo fajn založiť si blog, len s mojimi rečami alebo thak...

S Láskou Navždy Vaša adminka Tinka
(Dievča so zlomeným srdcom - Broken-Hearted Girl)